- 5 porcii ovocia a zeleniny denne
- Bezpecne skladovanie a priprava jedla
- Bezpečnosť a kvalita potravín
- Byliny a koreniny
- Chlieb, pecivo, obilniny, ryza, cestoviny
- Jedz a hyb sa
- Maso, hydina, ryby, vajcia a strukoviny
- Med a ďalsie vcelie produkty
- Mlieko a mliecne vyrobky
- Nezabudaj na ranajky
- Nezanedbavaj pitny rezim
- Odkial jedlo pochádza
- Potraviny - zdroj zivota
- Potraviny a zivotné prostredie - Plytvanie potravinami
- Recyklacia odpadov z obalov potravin - starym veciam nova sanca
- Sezonnosť potravin
- Sleduj informácie na obale potravin
- Tuky, cukry, sol
- Zelenina, ovocie, orechy
- Značka kvality
•• Kvasená kapusta ••
Pri výrobe kvasenej kapusty ide o kvasenie kapusty prostredníctvom baktérií mliečneho kvasenia, ktoré vytvárajú najmä kyselinu mliečnu, kyselinu octovú a etylalkohol. Ako surovina sa na výrobu kvasenej kapusty využíva poloskorá a neskorá odroda bielej hlávkovej kapusty. Technologický postup výroby pozostáva z viacerých krokov, ktorými sú čistenie, rezanie s jemnosťou 1 – 2 mm, nakladanie do kvasných nádob a samotné kvasenie.
Kyslá kapusta je zdrojom vitamínu C, E, vitamínov skupiny B a K a rovnako v nej nájdete železo, fosfor, flór, horčík či draslík. Okrem toho je to jedno z najlepších prírodných probiotík, pretože obsahuje laktobacily. Zároveň je kyslá kapusta ešte aj antioxidantom. Pre všetky svoje blahodarné účinky sa už pradávno zaradila na prvé priečky najzdravších potravín vôbec. Dodáva organizmu množstvo hodnotných bioaktívnych látok a dokonale prečistí organizmus od všetkých škodlivín.
Mliečne kvasenie prechádza viacerými štádiami. Po nasolení a natlačení suroviny dochádza k vytečeniu bunkovej šťavy, poklesu koncentrácie soli a rozvoju mikroorganizmov. Svoju činnosť začínajú baktérie mliečneho kvasenia. Potrebný je tu čo najrýchlejší priebeh, aby bola potlačená činnosť ostatnej mikroflóry. Druhým štádiom je základné kvasenie alebo mliečna fermentácia pri optimálnej teplote 20 °C, čo trvá 5 – 7 dní, obsah kyseliny mliečnej 1,5 – 2 %. Ďalej je to vysoká koncentrácia kyseliny mliečnej, prostredie – zachovanie trvanlivosti a kvality na dlhšie obdobie.
Kvasenú kapustu by sme mali jesť surovú, ale nezanedbateľné účinky na zdravie má aj vo forme šalátov či tepelne upravená. Vďaka vitamínom významne podporuje našu obranyschopnosť a imunitu, vďaka laktobacilom nám pomáha organizmus detoxikovať, prirodzene prečistí steny žalúdka a doslova nanovo naštartuje našu mikroflóru. Pretože je zdrojom vlákniny, pomáha aj nášmu metabolizmu a látkovej výmene.
Dlhoročné vedecké výskumy potvrdili, že kvasená kapusta podporuje náš mozog, nervy, tvorbu červených krviniek, rast buniek, funkciu svalov, bojuje proti infekciám a vírusom, má protizápalové a antibiotické účinky, znižuje vysoký krvný tlak a hladinu cukru v krvi. Denne stačí približne 200 až 300 gramová porcia kyslej kapusty alebo jej čerstvej šťavy a pokryjeme tým potrebné množstvo všetkých bioaktívnych látok tak prospešných pre naše zdravie. A či biela či červená? V zásade je to jedno, ich účinky sú rovnaké, len v červenej kapuste je navyše aj pigment anthokyan, ktorý chráni mozgové bunky.
Kvasená kapusta v surovom stave:
• obsahuje dvakrát viac vitamínu C než citrón,
• má vysoký obsah vitamínov B, K, vlákniny,
• je dobrý zdroj vápnika, horčíka, kyseliny listovej, železa, draslíka, medi, mangánu a vitamínu B12,
• obsahuje živé laktobacily a z prospešných mikróbov je bohatá na enzýmy, vláknina a probiotiká zlepšujú trávenie a podporujú rast zdravej črevnej flóry,
• má vysoký obsah antioxidantov (luteín a zeaxantín) významných pre zachovanie zdravých očí,
• zmierňuje zápaly, dezinfikuje a šťava z jej listov odvádza škodlivé látky aj cez kožu,
• zbavuje telo toxínov a detoxikuje.
Na stiahnutie:
Podporný materiál
Kvasená kapusta.pdf
